SimsKika

Kalendář

Novinky

Komiks

Život nie je rozprávka

V malej dedinke na kraji lesa stál celkom obyčajný domček. Úplne opustený roky odolával náporom vetra, slnečnej páľave či mrazivým vločkám snehu. Až do dňa, kedy sa doň prisťahoval mladý manželský pár Ruth a Maxim. Konečne žili v kľude, ďaleko od rušného veľkomesta. A ako to v živote chodí, onedlho prišlo na svet ich prvé dieťa. Dcéra Lea. Šťastným rodičom už naozaj nechýbalo vôbec nič. Ubiehal deň po dni a tri roky boli zrazu už len minulosťou. Vtedy uzrelo svetlo sveta aj druhé dievčatko. Kerie Ann.

    

Všetko to znie ako rozprávka. A pre obyvateľov spomínaného domčeka naozaj aj bola. Nedá sa povedať, že by ich život bol vždy bezproblémový, ale spoločne zvládli každú prekážku. Ako všetci dobre vieme, rozprávky končia vetou: ,,A žili šťastne až do smrti...“ Ale je to naozaj koniec? Nie. Takto to vážne nefunguje. Smrťou sa končí život len jedného človeka, no tí ostatní sú stále ešte tu. A uberajú sa svojou vlastnou cestou.

 

Presne toto postihlo aj našu milú rodinku. Po dlhých dvadsiatich rokoch ich jeden deň navštívila tá nenávidená postava s kosou. Maxim, manžel a milujúci otec dvoch už dospelých dievčat, odišiel. Odišiel na cestu, z ktorej niet návratu. A doma po sebe zanechal len zármutok a slzy. Ani celý rok nestačil, aby smútok za stratou blížneho úplne zmizol. Ten zostáva navždy.

 

V malej dedinke na kraji lesa stál celkom obyčajný domček. A v ňom od toho smutného okamihu žili tri opustené ženy. (S tým opustením to neberte doslovne.) Staručká Ruth Ardenová so svojimi dcérami. Bola to silná žena. Manželovu smrť prijala vyrovnane a s pokojom. Možno preto, lebo verila, že onedlho sa stretnú znova. A budú spolu už navždy. Ale na to má ešte kopu času a zatiaľ si užívala život tu. Na zemi. Svoje voľné dni si krátila dvomi veľkými vášňami. Prvou bola jej záhradka. Pýšila sa krásou svojich vždy upravených záhonov. Takú záhradku jej závidel naozaj každý. Bola jej život a dážď utrpením. O snehu ani nehovorím. Nie len on, ale celá zima. Bola doslova zúfalá, keď sa nemohla prehrabávať v hline, presádzať a polievať svoje kvietky. Aj z toho dôvodu milovala jar. No ako som už spomínala, mala aj ďalšiu veľkú záľubu. Narozdiel od tej prvej, bola táto do každého počasia. Klebetenie so susedkami. No veď uvážte, čo iné mohla robiť na dedine. Vždy bola informovaná kto čo urobil, kde bol, čo povedal. Neprešiel deň, aby doma nerozpovedala, čo nové sa dozvedela na svojej každodennej prechádzke okolo celej dedinky. Jej dcéry to síce ani trochu nezaujímalo, ale veď nech má starenka radosť. Bolo to lepšie, akoby ich mala celý deň kritizovať a poúčať, čo to robievala vždy, keď nemala práve najlepšiu náladu. Potom sa čudujme, ako vznikol bulvár. Takže ako vidíte, typická starenka.



Ďalšou obyvateľkou tohoto domčeka bola jej staršia dcéra Lea. Tichá mladá dievčina. Už od útleho veku obľubovala skôr samotu, keďže vždy bývala dosť mlčanlivá. Teda doma až tak nie, iba na verejnosti. Omnoho radšej sa zavrela do svojej izbietky na poschodí a pozerala do kníh. Len tu pociťovala bezpečie. Po smrti otca, ktorého mala nesmierne rada, to s ňou nebolo ružové. Veď celé detstvo prežila väčšinou s ním. Nie že by sa o ňu matka nestarala, to nie, ale práve vo veku, kedy najviac potrebovala cítiť podporu a ochranu rodičov, prišla na svet jej sestra. Ale o nej až o chvíľu. Ruth sa teda venovala novorodeniatku a Lea trávila svoj čas s otcom. Možno aj preto bola teraz taká zamĺknutá. On bol totiž rovnaký. Táto dvojica si výborne rozumela. Čo sa týka jej výzoru, žiadna modelka z nej teda nebola. Ryšavé vlasy, bledá tvár a výrazné pehy. Tie jej na kráse nepridávali. Bolo to proste celkom obyčajné dievča. Jedinou významnou črtou na jej tvári boli očí. Zelené a veľké. Tie jej ešte viac dodávali plachý bojazlivý výraz. Kvôli jej povahe nemala nikdy veľa priateľov. V škole sedávala väčšinou vzadu a najradšej len vo veľmi malej spoločnosti. Ani vo voľnom čase von veľmi nechodila. Tak takejto povahy je staršia Lea. Momentálne pracuje ako sekretárka, alebo lepšie povedané ako poskok v jednom vydavateľstve, kam sa dostala úplne náhodou. Okrem toho, že má toľko práce s obskakovaním nadriadeného, často tvorí aj samotné články. Len ocenenia sa jej akosi nedostáva. Šéf si jej kvalít ani nevšimne a stále jej pridáva viac a viac práce.



Najmladšou Ardenovou je Kerie Ann, každý ju však volá len Kerie. Svoje druhé meno zatajuje, kedy to len ide. A jediným dôvodom je, že sa jej jednoducho nepáči. Dostala ho po strej mame, ktorá zomrela tesne pred jej narodením. Kerie nikdy nezistila, ako veľmi by si s ňou rozumela. Rovnako ako ona a narozdiel od sestry spoločnosť ľudí milovala a plne sa v nej vyžívala. Vždy chcela byť v centre diania. Preto jej život v malej dedinke nebol vôbec po chuti. Nebolo tu veľa možností kam by chodila. Táto 22-ročná mladá žena teraz študovala na univerzite v neďalekom meste. Pokojne tam mohla každý deň dochádzať, ale práve kvôli svojim priateľom zostávala na internáte a domov sa vracala len na víkendy. Ruth z toho nadšená nebola a rada by ju mala doma častejšie. Ale proti tvrdohlavej dcére nezmohla nič. Ani Kerie Ann nebola tá najväčšia krásavica pod slnkom. Bola síce o niečo krajšia ako sestra, ale možno iba vďaka tomu, že ona na tvári nemal stovky drobných pieh. Ľudí si však vedela podmaniť nie krásou, ale svojim príjemným vystupovaním. Najmä úsmev bol jej prirodzenou črtou.


Žádné komentáře