SimsKika

Kalendář

Novinky

Komiks

VIII. Obchod

U Ardenovcov bol v týchto dňoch zhon ako už dávno nie. Kerie a Ruth celé dni niekde pobehovali, hádali sa... no proste prípravy na svadbu boli už v plnom prúde. Medzičasom sa zjavil aj David, takže teraz ich bolo v dome viac ako dosť. Lea tam len zavadzala. A stále jej tiež vŕtal v hlave ten obchod na predaj, čo sa prednedávnom dočítala v novinách. Nápad kúpiť ho sa jej pozdával stále viac a viac, dokonca sa s ním zverila aj sestre, ktorá ju v tom taktiež podporila.

Teraz teda sedela v aute za volantom, míňala najskôr stromy, potom menšie domčeky, až nakoniec veľké budovy, ktoré ohlasovali, že sa dostala do mesta. Ešte pár ulíc až zastavila pred neveľkou, vonkajšími vplyvmi poškodenou budovou. Opatrnými krôčikmi vystupovala po niekoľkých schodoch, ktoré viedli dnu a pozorným pohľadom sledovala kam stúpa.

Obávala sa na ne aj stúpiť, pretože drevo, z ktorého boli vyrobené, už dávno prehnilo, a aj pod tou najmenšou váhou bolo počuť ako praská. V jedinej malej miestnosti za presklenými dverami znudene postávala mladá predavačka. Podľa jej výrazu na tvári bolo jasné, že tu často zákazníkov nevídať.



Aj preto sa mierne prekvapila keď zbadala Leu.
,,Dobrý deň,“ vstúpila dnu.
,,Dobrý deň,“ usmiala sa na ňu dievčina za pultom. S radosťou privítala aspoň malé rozptýlenie vo svojej práci.

,,Prosím vás, kde by som našla majiteľa?“ podišla ku nej Lea a zatiaľ si prezerala interiér miestnosti. Tapety na stenách boli špinavé a už dávno potrebovali vymeniť.
,,Tu určite nie,“ odpovedala jej predavačka a aj ona sa kriticky rozhliadla okolo. ,,Sem chodí málokedy.“

,,A ešte stále to je na predaj?“ spýtala sa jej Lea, no pomaly sa jej záujem o obchod strácal, keď videla ten príšerný stav, v akom sa nachádzal.
Predavačke sa až rozžiarila tvár, keď to počula.
,,Počkajte chvíľočku, ja mu zavolám,“ povedala skôr, akoby sa potenciálna záujemkyňa stihla otočiť a stratila sa za bočnými dverami, ktoré si Lea doteraz ani nevšimla.
Stála tam nanajvýš minútu, keď sa dievčina vrátila.
,,Má práve cestu okolo, tak povedal, že sa tu hneď zastaví,“ usmiala sa na ňu.

,,A načo by ste to chceli kúpiť,“ vyzvedala predavačka. ,,Viete, tento obchod by sa aj uživil, len keby nebol taký zanedbaný,“ nečakala ani na odpoveď. ,,Kedysi sem chodievalo dosť ľudí, ale postupne to tu začalo upadať. Majiteľ sa o to nemá kedy starať,“ jazyk sa jej nezastavil.
A určite by rozprávala ešte aj ďalej, keby na ceste pred obchodom nezastavilo auto. Otvorili sa dvere a vystúpil z neho nie najmladší, no ani nie starý muž. Bol tmavej pokožky, s tmavými vlasmi aj očami. Len čo vošiel, usmial sa na Leu a ona sa zadívala do jeho hlbokých očí. A on na ňu pozeral tiež. Avšak hlavnou príčinou bolo, že by sa bol rád dozvedel, prečo prišla. Keďže Lea sa trochu zabudla a stála tam ako soľný stĺp. Našťastie sa dosť skoro spamätala.

,,Dobrý deň, chcela som sa spýtať, že za koľko približne by ste to predali,“ rýchlo zo seba vysypala svoju požiadavku a otočila hlavu na predavačku, akoby sa chcela uistiť, že toto je naozaj majiteľ obchodu.
Muž pozrel na hodiny.
,,Hmm, ja teraz nemám veľa času,“ premýšľal nahlas. ,,Nemohli by sme to prebrať niekedy večer?“ navrhol.

Lei neostalo len nič iné, ako súhlasiť.

***
,,Ale ja chcem, aby to stálo pri dverách, a nie tam schovaté v kúte,“ počula sestrin krik už pred domom.
,,Ale sem sa to nehodí,“ odporovala jej starenka. A medzi týmito dvoma hašteriacimi sa ženami postával David s unudeným výrazom na tvári.

Naozaj sa správal, akoby sa ho to ani netýkalo. Lea ich radšej veľkým oblúkom obišla, aby aj ju náhodou ešte nezatiahli do týchto nekonečných hádok. Vyšla po schodoch do svojej izby a za krátku chvíľu ju nasledovala aj Kerie.

Potrebovala pauzu, lebo od rána nerobila nič iné, len sa hádala s matkou.
,,Kde si bola?“ spýtala sa sestry, sotva sa za ňou zavreli dvere. Aj keď si to nechcela pripustiť, bola rovnako zvedavá ako Ruth. Len ešte sa to u nej neprejavilo do takej miery.
,,Bola som sa pozrieť na ten obchod,“ zmĺkla na chvíľu. ,,Ja vážne neviem čo urobiť. Bojím sa, že to nevyjde a čo potom,“ premýšľal nahlas a pozrela na sestru, aby jej dala najavo, že potrebuje jej radu.

,,Nezistíš to, ak to neskúsiš,“ snažila sa ju povzbudiť. ,,Na tvojom mieste, by som to brala. Oblečenie zadarmo tiež nie je na zahodenie,“ zasmiala sa.
,,Len sa tak neteš,“ odpovedala jej žartom sestra.

,,Dnes večer sa mám stretnúť s majiteľom,“ pokračovala už vážnejším tónom. ,,Nepôjdeš so so mnou?“ spýtala sa s nádejou v hlase sestry. Bola by rada, keby mala pri sebe nejakú podporu a cítila sa istejšie. Z neznámeho dôvodu mala totiž z toho stretnutia zvláštny pocit.
,,Nie, nie,“ pokrútila hlavou Kerie. ,,Ja tu mám roboty vyše hlavy. Ale kľudne zavolaj mamu, aspoň tu bude chvíľu pokoj.“

,,Zvládnem to aj sama,“ poponáhľala sa radšej s odpoveďou. ,,Len si ju tu nechaj,“ zasmiala sa.
,,Tak to ti pekne ďakujem,“ vyvrátila Kerie oči. Ešte chvíľu v tichosti postávali, keď sa mladšia zo sestier s povzdychom pohla ku dverám.

,,No idem, lebo mi to tam zas všetko pomotá.“
Len čo sa za ňou zavreli dvere, Lea zo seba zhodila veci a dopriala si horúcu ukľudňujúcu sprchu.

***
Blížil sa večer a ona stále ešte nevedela, čo na seba. Už dávno sa takto neprehrabovala v skrini. Nikdy jej veľmi nezáležalo, ako bude vyzerať. No teraz to cítila akosi inak. Až doteraz nevedela pochopiť, ako môže jej sestra stáť aj hodinu pred zrkadlom a zrazu sa v tejto situácií ocitla aj ona sama.

Nakoniec to predsa len akosi zvládla a rýchlym krokom prešla ku vchodovým dverám.
,,To asi nebude žiadny starý chren,“ doberala si ju Kerie, keď vykukla z kuchyne a prezrela si sestru od hlavy až po päty.


Lea jej komentár nechala bez odpovede a vyšla do studeného večera, až jej na koži naskočili zimomriavky. Keby mala ešte čas vrátila by sa a obliekla si niečo teplejšie, no ten v tejto chvíli nazvyš nebol. Spravila len niekoľko krokov smerom k garáži, keď blízko seba začula stále hlasnejšie kroky. Pozrela smerom odkiaľ doliehal zvuk. Neďaleko od nej stál Edward a usmieval sa akoby vyhral v lotérii.

Už len toto mi chýbalo,preľakla sa Lea. Keby bola v tej chvíli pri nejakých kríkoch, určite by zvážila možnosť skočiť do nich.
,,Niekoľko krát som ti volal, ale vždy mi povedali, že nie si doma. Alebo sa mi vyhýbaš?“ obviňujúco sa jej spýtal po menšej odmlke. Spravil malý krok a teraz stáli tvárou tvár oproti sebe. Oddeľovalo ich len niekoľko centimetrov.


,,Nie, ja, naozaj som nebola doma,“ hovorila Lea rýchlo, aby sa od neho čo najskôr dostala a nenápadne sa posúvala dozadu. ,,Kerie sa bude vydávať, takže všetci máme plno starostí,“ sypala zo seba.

,,Aj teraz práve idem niečo vybaviť.“ Na dôkaz podvedome vytiahla kľúče od auta a potom sa rýchlo zvrtla na podpätku, naštartovala a odfrčala preč.

Na dohodnuté miesto prišla presne načas. Stála pred neveľkým, ale moderným hotelom. A na lavičke blízko nej sedel aj majiteľ obchodu.

Podišiel k nej a vystrel ruku. Lea ju opatrne stisla.
,,Myslím, že som sa ešte nepredstavil. Volám sa Oliver Norton.“
,,Lea... Ardenová,“ doplnila rýchlo aj priezvisko, keď si uvedomila, že naň nejako zabudla.
,,Tak poďme,“ usmial sa Oliver a rukou mávol smerom k hotelu.

Pri dverách sa im dostalo nečakanej, dalo by sa aj povedať že dokonca až prehnanej úcty. Keď ich konečne usadili ku jednému zo stolov, Oliver jej vysvetlil, prečo to všetko.
,,Tento hotel mi patrí,“ oznámil jej ľahostajne, akoby hovoril nanajvýš o detskom vláčiku.


Prekvapene na neho pozrela, no on už medzitým začal rozprávať niečo iné. O pár minút im priniesli jedlo, niečo na pitie, no proste všetko, čo si len zaželali. A tri hodiny ubehli ako voda.

Na to, že vyzeral na prachatého podnikateľa, bol to vcelku príjemný chlapík, uvedomovala si Lea. A nakoniec sa ešte aj dohodli na výhodnej kúpe už spomínaného obchodíku. Bol to večer, aký už dávno nezažila.
Žádné komentáře