SimsKika

Kalendář

Novinky

Komiks

VII. Svadba sa blíži

Svitlo nové ráno. Slnko presvitalo cez okno a všetkých prebúdzalo svojimi iskrivými lúčmi. Ako prvá vstala Ruth, ktorá sa nepokojne prehadzovala po celú noc. Svadba jej mladšej dcéry sa neúprosne blížila a starenka sa strachovala, aby všetko načas stihli. Veď čo by potom povedali susedy, keby to zle dopadlo. Celý mesiac by ju ohovárali, až by sa na ulicu hanbila čo i len nos vystrčiť. Teraz už stála v kuchyni pri sporáku a pripravovala raňajky.





,,Dobré ráno,“ vošla zakrátko do kuchyne aj Lea. Zakiaľ Ruth ešte servírovala jedlo na stôl uvarila kávu a potom sa s veľkým hladom pustila do jedla. Narozdiel od svojej matky. Tá sa len lyžicou pomaly prehrabávala v jedle a premýšľala, koľko a aké druhy koláčov sa budú podávať, kto ich upečie.

,,Predstav si, že David sa stále ešte neukázal,“ začalo sa o chvíľu jej ranné lamentovanie. ,,Mne sa zdá, že mu na tej svadbe ani trochu nezáleží. Namiesto toho, aby tu bol a pomáhal s prípravami sa dakde túla,“ nahnevane rozhadzovala Ruth rukami a taktiež lyžicou, ktorú držala.
Lea sa radšej od matky mierne odtiahla, aby neutrpela zranenie.
,,Vieš, že ešte musí dokončiť školu, tak nemôže byť na dvoch miestach naraz,“ obraňovala sestrinho budúceho manžela Lea a zároveň chcela aspoň na chvíľu utíšiť starenku, nech sa môže v kľude naraňajkovať.

,,Aj tak sa mi to akosi nepáči,“ nepokojne šomrala aj naďalej. ,,Ak si ju nakoniec nevezme, tak nech si ma ten chlapec neželá. Toľká hanba by to bola...“

Lea len veľmi ťažko skrývala úsmev. V posledných mesiacoch sa Ruth správala ako malé dieťa. Ba niekedy ešte aj horšie.

Ruth sa už ďalšie slová tisli na jazyk, keď do miestnosti vošla aj Kerie, oblečená tak, ako vyliezla z postele - v pyžame.
,,Ešte stále neprišiel?“ rozhliadla sa po miestnosti. Lea len pokrútila hlavou, vstala od stola a odniesla svoju, už prázdnu misku.

Zrazu sa z vedľajšej izby ozval prenikavý zvuk telefónu. Kerie, ako strela vyskočila spoza stola, kam sa len pred malou chviľkou usadila a bežala zodvihnúť slúchadlo. Len čo však započula hlas na druhej strane, na jej tvári sa zjavil sklamaný výraz.
,,To je Edward,“ ticho šepla Kerie sestre ponad sklo steny, ktoré ich oddeľovalo.

Lei od prekvapenia takmer miska vypadla z ruky. Odmietavo pokrútila hlavou, čo sestra okamžite pochopila, jediným klamstvom zrušila hovor a vrátila sa naspäť ku raňajkám.

,,Tak čo?“ vyzvedala Ruth. Myslela si, že osoba, s ktorou práve telefonovala, bol David.

,,To nebol on,“ nahnevane krútila hlavou Kerie. ,,Sľúbil mi, že určite príde. Ale ako vidím...“ vzdychla si. ,,To mám teraz všetko vybaviť sama?“ rozčuľovala sa ďalej, no všetko hovorila skôr sama sebe.

,,Takže ideš do mesta?“ spýtala sa jej matka, akoby dúfala, že sa za to na neho poriadne nahnevá a nebude sa chcieť vydať. Vedela, že to je viac ako nepravdepodobné, ale predsa len stále mala maličkú nádej. Netušila prečo, ale Davida naozaj nemala v láske. A celkom by sa potešila, keby sa svadba nekonala. Teda pokiaľ zabudne na klebety, ktoré by po tom nasledovali.
,,Oblečiem sa a idem,“ rozhodla sa Kerie a mrzuto vstala od stola.
,,Idem s tebou,“ rozhodne vstala aj Ruth. Hlasu, akým to povedala, sa nedalo odporovať.

Kerie to predsa len skúsila, ale úspech bol nedohľadne, takže to nakoniec po niekoľkých minútach vzdala. Nerada chodila na nákupy so svojou matkou. Za prvé, všade sa motala a zarozprávala sa na každom kroku, a za druhé, kritizovala všetko, čo kúpi. Ale nedalo sa inak a starenka sa pohodlne usadila na prednú sedačku auta.

Ich prvou zastávkou bolo kvetinárstvo. Ruth sa až rozžiarili oči, keď zbadala všetky tie kvetináče plné zelene. Náhlivo vyskočila z auta a vrhla sa ku stojanom pred obchodom. Už aj držala niekoľko rastliniek, skúmala ich a porovnávala. Avšak len čo spozorovala, že Kerie vošla do vnútra obchodu, stratila o ne záujem a okamžite ju nasledovala.

,,A aké by to mali byť?“ počula, ako sa mladá predavačka pýta Kerie a niečo si pri tom značí do zápisníka.
,,Ruže,“ odpovedala jej po chvíli rozmýšľania.
,,Ľalie,“ skoro naraz s ňou vyhlásila aj Ruth.
Zmätená dievčina pozerala raz na jednu, potom na druhú.

,,Ehm, tak čo teda zapíšem?“ presunula nakoniec svoj pohľad radšej do okna, lebo nevedela, ktorej z nich sa otázku vlastne pýtať.
,,Je to moja svadba, takže budem mať kvety aké chcem ja,“ tichým hlasom Kerie povedala matke.

,,Ale ľalie by si mala lepšie,“ stále trvala na svojom starenka. Pritom sa fascinovane rozhliadala okolo seba a najradšej by vykúpila celý obchod.
,,Chcem ruže,“ rozhodne vyhlásila Kerie. Predavačka, skôr ako by to Ruth zas stihla zmeniť zapísala objednávku.

,,A farba?“
,,Žltá.“
,,Biela,“ povedali naraz matka aj dcéra. A zas nasledovala menšia hádka. A nielen o farbe kvetov. Nech sa jednalo o čokoľvek, vždy sa ich názory rozchádzali.

Zakiaľ ony chodili po meste, Lea sedela doma a užívala si ticho, ktoré bolo spôsobené neprítomnosťou starenky. Až teraz si uvedomila, že dlhšie už doma nevydrží. Práca jej začínala chýbať. Na svoje staré miesto sa však vrátiť nechcela. Po tej večeri sa Edwardovi vyhýbala oblúkom.Vzala teda do rúk noviny, čo ležali na stole. Ešte skôr, ako sa dostala k ponukám práce zaujala ju malý rámik v rohu strany. Veľkým písmom tam na seba upozorňoval nápis NA PREDAJ. Jednalo sa o neďaleký obchodík, kam v detstve často so sestrou chodievali. Razom sa v jej mozgu začali rodiť podnikateľské myšlienky.
Žádné komentáře