SimsKika

Kalendář

Novinky

Komiks

IV. Nečakaná návšteva

Ďalší diel z komiksu Život nie je rozprávka, ktorý pre nás pripravila Nia!
Prvý krát po dlhých týždňoch sa na oblohe konečne ukázalo slnko. Bledé a takmer nehrialo, ale predsa len bolo. Všetko zrazu vyzeralo oveľa krajšie, menej ľudí sa na svet pozeralo chmúrnym pohľadom. Tejto zmene sa potešila aj Ruth. Slnečné dni akoby ohlasovali skorú jar, kedy sa opäť bude môcť venovať svojej záhradke. No sneh sa zatiaľ stále ešte držal na zamrznutej zemi a odrážal žiarivé slnečné lúče.
,,Podaj mi nôž,“ požiadala Ruth svoju staršiu dcéru, ktorá bola momentálne zaneprázdnená drhnutím umývadla.
Aj napriek tomu si otrela ruky, vytiahla nôž a podala ho matke. Tá sa okamžite dala do príprav sobotného obeda. Zeleninu sekala na drobné kúsky a pritom si pospevovala, ako zvykla, keď práve mala dobrú náladu.

Z pred domu sa ozval zvuk zatvárajúcich sa dverí auta. Keď Lea vyzrela von oknom, videla svoju sestru doprevádzanú Davidom. Prešiel len okamih a už stáli vo dverách.
,,Som doma,“ ozval sa tenký Kerin hlások, keďže si myslela, že si jej príchod nikto nevšimol. Ako prvá sa s ňou zvítala Lea dlhým sesterským objatím.
,,Tak ako žiješ? Pochvál sa,“ zaujímala sa o svoju mladšiu sestru.
,,Super,“ zamávala jej Kerie rukou popred nos. Na jednom z jej tenkých prstov sa leskol zlatý prsteň. 
,,Ty si...?“
,,Pšššt,“ tíšila ju okamžite Kerie a na perách sa jej pohrával úsmev. ,,Kde je mama?“ spýtala sa potichu.
,,V kuchyni. A má dobrú náladu,“ dodala ešte, aby povzbudila sestru. Podľa jej odhodlaného výrazu, vedela, že sa chce konečne priznať. Kerie sa zhlboka nadýchla, vrhla na sestru zúfalý pohľad, no ani sa nepohla z miesta. ,,Tak choď,“ sykla na ňu Lea a posotila ju do miestnosti, kde sa práve nachádzala Ruth.
Kerie ešte stihla kývnuť na Davida, ktorý netrpezlivo postával vzadu, aby ju nasledoval a v zápätí sa stratila za rohom. Ten si tiež, rovnako ako jeho budúca manželka, zhlboka vydýchol a pohol sa za ňou. Cestou ho Lea povzbudivo tľapla po pleci.

,,Ahoj mami,“ pozdravila Kerie starenku, pričom sa vyhýbala očnému kontaktu s ňou. Sadla si za zaprataný stôl oproti nej a vzala jablko z misky.
,,Dobrý, kývol hlavou na pozdrav aj David, ktorý vošiel len o niečo neskôr. Ruth sa ho snažila privítať veľmi láskavo, no kyslý výraz na tvári sa jej nepodarilo dokonale skryť. Obaja mladí však boli teraz priveľmi napätí na to, aby si niečo všimli.
,,Mami,“ začala opatrne Kerie, zaryto pozerala do stola a pohrávala sa s jablkom. ,,S-som... tehotná,“ posledné slovo zo seba vysypala rýchlosťou svetla. Hneď potom vyskočila zo stoličky a ponáhľala sa preč.
uth prekvapene pozrela na dcéru, a tak divo mávala nožom, že medzi posekanou zeleninou takmer skončilo aj niekoľko jej prstov.
,,Stoj!“ zavelila hlasom, ktorému sa nedalo odporovať. ,,Sem si sadni,“ nožom ukázala na stoličku, z ktorej Kerie nedávno vyletela. ,,A ty počkaj v obývačke,“ prikázala Davidovi. Táto jej nezmyselná požiadavka bola aj tak úplne zbytočná, pretože obe tieto miestnosti oddeľovala len polovičná stena. A tá mala jedine dekoratívny charakter. Mladý muž sa celý šťastný zvrtol na päte a ponáhľal sa von. Kerie teraz čakala príval výčitiek a poučovaní, čo na to povedia susedia, no nič také sa nedialo. Ona ticho sedela za stolom a neodvážila sa ani pohnúť, Ruth sa zas bez jediného slova naďalej venovala vareniu.
,,Ach, dieťa zlaté,“ odložila zrazu nôž, zalomila rukami a svoj pohľad obrátila k nebu. No dobre, keď uvážime, že to bolo v kuchyni, tak pozerala iba do stropu. Potom odsunula stoličku a unavene sa na ňu zošuchla. 
,,Čo si rozum potratila? Ešte si školu nedokončila a už máš dieťa na krku,“ lamentovala. ,,Ešte mi povedz, že nevieš, kto je otcom a...“
,,Mami!“ urazene na ňu pozrela Kerie. ,,Myslíš, že David prišiel načo? Veď on je otcom.“
,,Tak prečo tu potom nie je, keď tu byť má,“ našla si Ruth rýchlo novú výčitku.
,,Lebo si ho vyhnala. Preto,“ ohradila sa Kerie a pomaly vstala zo stoličky, že svojho priateľa zavolá. Avšak nebolo treba. David, ktorý mimochodom celý čas za rohom napäto počúval každé slovo, urýchlene sa vrátil naspäť do kuchyne a bez slova si sadol vedľa Kerie.
,,No a čo chcete teraz robiť?“ namrzene sa ku obom obrátila Ruth.
V skutočnosti však bola celá šťastná, že zase raz môže niekoho poučovať.
,,Vziať sa,“ s úplným pokojom v hlase teraz pre zmenu odpovedal David.
,,No dobre,“ urazene vstala starenka. S týmto nápadom plne súhlasila, no hnevalo ju, že ju s tým predbehli. Ona mala byť tá rozumná, ktorá by im túto možnosť navrhla. Znova sa chopila svojej zeleniny, no namiesto ďalšieho krájania, ju teraz nasypala do misky a priniesla ku sporáku.

***
Rozzvonil sa telefón, položený na sklenom stolíku.
,,Vezmem to,“ ozval sa vzdialený Lein hlas. V zápätí už držala slúchadlo a načúvala hlasu, čo sa z neho ozýval.
Nedostala sa k slovu, takže celý čas len pokyvovala hlavou.
,,Teta Emma,“ vbehla s krikom do kuchyne, len čo zložila slúchadlo.
,,Zomrela?“ vystrašene tiež skríkla Ruth.
,,Čože?“ vrhla Lea na matku nechápavý pohľad. ,,Nie, nikto nezomrel, príde,“ dodala na vysvetlenie. ,,Sem.“ 
,,Tak čo potom z toho robíš takú vedu?“ otočila sa Ruth zasa ku svojim hrncom.
,,Lebo príde teraz. Hneď.“ Lea netrpezlivo prestupovala vo dverách a pokúšala sa matke vysvetliť, čo sa deje.
,,HNEĎ?! Ale to-to nemôže,“ skonštatovala Ruth, keď videla všetok ten neporiadok okolo. Nič tým však zmeniť nemohla.
,,Idem pre ňu na stanicu,“ oznámila zhrozenej matke Lea, z vešiaka schmatla kabát a v zápätí sa už rútila dole cestou.

Pár sekúnd ešte starenka nechápavo pozerala okolo seba, kým si všetko naplno uvedomila.
,,Vy tu čo sedíte?! Robte niečo!“ s hysterickým krikom prikázala zamilovanej dvojici pri stole. Sama hneď potom schytila všetky špinavé taniere a hrnce, čo sa rozvalovali všade naokolo a jeden po druhom začala zúrivo umývať.
,,To chceš akože stihnúť?“ uštipačne si ju doberala dcéra.
,,A čo to mám vyhádzať von oknom?“
,,Schovaj to niekam,“ s pokojom v hlase jej poradila Kerie. V inej situácii, by za to dostala dlhé pokarhanie, no teraz sa Ruth jej nápad zdal užitočný. Ďalších päť minút všetci behali sem a tam po celom dome a schovávali každú vec, čo sa nachádzala na mieste, kam nepatrila. Ešte ani celkom neskončili, keď sa v obývačke nečakane zjavila Lea s tetuškou za pätami. Obe starenky si padli do náručia, akoby sa sto rokov nevideli.
,,Nesmrdí tu niečo?“ zavetrila Ruthina sestra. Všetci obyvatelia domu teda začali nosom vsávať vzduch okolo seba, čím chceli zistiť, či mala Emma pravdu.
,,Ježiši, moja polievka!“ vykríkla sčista jasna Ruth a šialenou rýchlosťou trielila do kuchyne.
Ostatní sa zatiaľ pohodlne usadili, pričom obe dievčatá museli čeliť zvedavým otázkam svojej tety. A o chvíľu už spovedala aj Davida. Kerie sa od hanby túžila prepadnúť pod zem. Ešte aby jej priateľa, vlastne teraz už snúbenca, nevyplašila jej vlastná rodina. Sklopila oči k podlahe a hľadala vhodnú tému, na ktorú by mohla obrátiť reč.

,,Dokedy sa zdržíš?“ skúsila to absolútne nezdvorilou otázkou a nohou sa zatiaľ snažila pod sedačku zasunúť misku, ktorú nestihli schovať a teraz sa pokojne rozvaľovala na zemi. Emma jej v krátkosti zodpovedal otázku a veselo štebotala ďalej.
Žádné komentáře